Sociálne siete - vrelá vďaka. Vašou zásluhou sme každú sekundu informovaní, kto a čo sa učí, kto stresuje, kto si zháňa poznámky, alebo kto to má ťažko na háku a zvesela zdieľa pesničky, obrázky a tak ďalej.
Paradoxy, paradoxy. Učia sa väčšinou jednotkári, poznámky si zháňa stredná študentská vrstva, ktorá je príliš lenivá na to, aby si ich robila počas 4 rokov a tí "na-hákovci" aj tak nakoniec zmaturujú najlepšie. Zbytočné škatuľkovanie! Veď predsa zmaturujeme všetci! Ale ako? Ja viem, ja viem. Ide o známku/dobrý pocit/hrdosť/finančnú odmenu atď. Ale je to skok, skok do neznáma, ktorý my mladí tak radi robievame!
Čo preblesne roztrasenému študentovi hlavou, keď sa po príprave pozrie na komisiu (sám neviem, napíšem Vám o týždeň :D) Možno vedomie, že skúšajúcej polial v druhom ročníku kostým kávou, alebo niečo podobne trestuhodné. V prípade pomstychtivého učiteľa Vám prajem veľa šťastia. V prípade bežného učiteľa JEMU prebehne hlavou asi toto: "Och decko jedno nešťastné, 4 roky si mi robilo vrásky, toľkokrát som ťa nechal opísať, domáce úlohy si prestal písať ešte pred tým, než som ich zadal, ale...život Ti to sťaží sám, prečo by som Ti to mal sťažiť ešte aj ja?"
Komisia bude určite chcieť vidieť vedomosti. Musia predsa niečo ohodnotiť. Budú chcieť vidieť výsledky svojej práce. Možno ich nedostanú na striebornom podnose, ale aj plastová tácka je fajn. Nechcem zneužívať ružové okuliare, ale keď vidím ten stres naokolo, pýtam sa, je to nutné? Dospelí sa z nás smejú, minuloroční maturanti ešte viac a my panikárime. Nám maturantom chýba pozitívne myslenie. Aká škoda. Prosím, nesnažte sa ho zvýšiť požitím alkoholu ešte pred začiatkom odpovede. Počul som, že komisie to nemajú veľmi v láske. Ale môžte ich skúsiť ponúknuť, ak ste už veľmi zúfalí. Času na oslavu bude dosť po tom. Jednotkári, trojkári aj "neviem-ako-som-prešiel" študenti sa budú spolu tešiť z toho, že to už majú za sebou.
Čo môžeme urobiť za tých pár akademických dní? Zopakovať, vyspať sa, kvalitne sa najesť a pripraviť si slušné oblečenie. Niečo sa na nás za tie roky predsa muselo nalepiť. Nechcem podceňovať maturitnú skúšku, no nie je potrebné ju ani preceňovať. Čakajú nás ešte väčšie a ťažšie skúšky, ktorým budeme musieť čeliť. Veď ani toto nie je naša prvá.
Prajem nám veľa šťastia! :)